RSS

Category Archives: Vychádzky do okolia

Ako je to s hrdosťou

Februárové nevyspytateľné počasie prináša už takmer pravidelne chrípkové prázdniny. Fenomén, s ktorým viac, či menej deti počítajú.

Tak to bolo aj tohto roku. U nás sa to stalo týždeň pred jarnými prázdninami, takže naši žiaci mali takto dva týždne prázdnin v tomto zimno-jarnom období.

Rozhodli sme sa, že si voľno spríjemníme prechádzkou zasneženou krajinou s cieľom v piatom pásme ochrany prírody.

Zámutovské skaly.

Inšpirovali nás fotky kolegu na facebooku.

Tak sme si informačne prezreli mapy a vyštartovali sme. V Zámutove sme stretli “domorodcov” a spýtali sme sa na upresnenie trasy. No prekvapilo nás, že odpoveď bola veľmi nepresná, nejasná, mätúca. Pochopili sme, že ľudia žijúci v tesnej blízkosti krásneho kúta našej prírody ho vlastne vôbec nepoznajú…

Dali sme na slova jedného “znalého” a opäť naštartovali autá. Po riskantnej jazde sme sa odviezli až za dedinu Rudľov. A odtiaľ sme sa vybrali veľkou okľukou po cyklistickom chodníku k vytúženému cieľu. Počasie bolo slnečné, snehu tak akurát, nálada výborná.

To, že sme nakoniec videli len časť prírodnej pamiatky s názvom Čierny vrch, a že Zámutovské skaly nás ešte len čakajú, aby sme ich objavili, vlastne ani neprekážalo.

Prežili sme krásny deň v nádhernej prírode a tešíme sa na staro-nový turistický cieľ.

 

 
Pridaj komentár

Posted by na 05/03/2018 in Vychádzky do okolia

 

Znovu

V posledných dňoch sme počúvali o nehodách, ktoré sa stali v Tatrách. Precenili svoje sily, nedocenili počasie, chodníky…

Aj my sme sa dnes vybrali do Tatier. Na Hrebienku zase postavili ľadový palác. Teraz je to ľadový kostol so svätým Jánom, anjelmi, krásnymi panelmi s kvetmi. Je honosný, krásny, obdivuhodný…

Kupola stojí na mieste, kde bola aj minulého roku, dvere zavreté, nikde nikoho.

Podarilo sa nám dostať dnu bez čakania. Potešili sme sa pohľadom na úžasný nápad i realizáciu a vybrali sme sa slniečku v ústrety na ľahkú zimnú túru. Aj keď chodník k Vodopádom Studeného potoka okolo Bilíkovej chaty bol miestami plný ľadu, zvládli sme ho. Cestou sme stretávali ohromné množstvo ľudí – mladí, starí, deti, ženy, muži.

V priebehu tohoto týždňa sa mi to stalo už druhýkrát, že ma prekvapilo množstvo ľudí v prírode.

Lanovka na Hrebienok má podľa cestovného poriadku jazdiť každú polhodinu, no dnes jazdila každú štvrťhodinu a aj chodník zo Smokovca na Hrebienok bol plný ľudí. A dlhý rad pred pokladňou, krútiaci sa dolu cestou  v Starom Smokovci som ešte nikdy nevidela.

Prišli sme k vodopádom. Nad tým najväčším sme skúmali strmý chodník, či sa pustíme dolu. Nepustili sme sa. Nebolo to preto, že nám to odporúčal jeden starší pán, ktorý sa obával, že to nezvládneme. Bolo to preto, že sme usúdili, že by bola škoda, ak by sme si nejakou nehodou pokazili krásny deň a zážitok z neho. Na Reinerovej chate sme si pozreli snehové jasličky a prechádzkovým tempom sme sa vrátili na Hrebienok.

Napadlo mi, že ak nebude veľa ľudí čakať pri ľadovom dóme, tak tam ešte aspoň na pár minút zájdeme…

Nezašli sme. V rade čakalo asi sto ľudí a ďalší pribúdali.

 

Konečne mrzne

Hrôza a des to naše počasie. Mokro, vlhko, hmla, blato, špina…

Každý deň som pozerala s ľútosťou na nášho psa. To blato nás už unavovalo všetkých.

Konečne mrzne. Pes je v suchu a my sme boli u Zapikána 🙂

A okrem nás celá kopa ľudí z okolitých dedín, aj s deťmi.

Úžasný pocit, na nezaplatenie…

 

 
Pridaj komentár

Posted by na 30/12/2015 in Vychádzky do okolia

 

Barborka spomína

Dozvedeli sme sa, že známi idú na spoločný výlet autobusom.

Pieniny, Dunajec, hrad nad Starou Ľubovňou… predpokladané miesta výletu.

Vzali nás so sebou. Rozpršalo sa a už sme takmer ľutovali, že sme neostali preleňošiť sobotu doma. No mali sme so sebou asi “dobrú vílu”, lebo vždy keď sme vystúpili z autobusu dážď prestal a my sme si suchí užívali krás našej krajiny.

Prvá krátka zástavka bola v Bazilike minor v Ľutine. Krásne mozaiky nás utvrdili v tom, že si zaslúži byť slovenskou “Santa Maria Maggiore” a tiež v tom, že aj súčasní umelci si zaslúžia náš obdiv. Ochotný pán farár nám porozprával o histórii baziliky, upriamil našu pozornosť na tridsaťdva drevených kostolíkov v jej blízkosti a dozvedeli sme sa aj to, že do budúceho roka ich tu bude šesťdesiat. Sú to síce len repliky v mierke 1:10, no sú naozaj krásne a zaujímavé. Nie nadarmo ich originály zapísalo UNESCO do svetového dedičstva.

Ďalším miestom boli Pieniny a splav Dunajca na pltiach. Hladina Dunajca bola nízka. Miestami mal hĺbku len tridsať centimetrov, no inde aj dvanásť metrov. Bol plný pltí, raftov aj kačičiek. Bobra sme nevideli. Pltník veľa nerozprával, no základné informácie nám podal, ba sem tam pridal aj nejaký vtip.Niektorí si prešli celú cestu pešo po brehu a okrem nich bolo na brehu aj množstvo cyklistov na cyklotrase.

SONY DSC

Splavujeme Dunajec

Na Staroľubovnianskom hrade sme si pospomínali na naše predošlé návštevy a zážitky. Raz sme tu boli s deťmi z letného tábora a spomenuli sme si, ako sme deti strašili v podzemných chodbách. Veľmi milé bolo, keď ma na nádvorí so strieľňou a kanónmi vyhľadala Barborka, naša bývala žiačka, teraz už vysokoškoláčka, a s radosťou povedala: “Tu sme predsa boli, pri tých kanónoch ste nás fotili!”

hrsl

A po návrate domov vyhľadala dokonca aj fotku z tábora spred desiatich rokov a pripla ju k môjmu albumu na FB. Potešilo ma to…

 

 
Pridaj komentár

Posted by na 20/09/2015 in Vychádzky do okolia

 

Bardejovské kúpele

Krásne tiché prostredie.

Veľmi pekné stavby.

Spomienka na Sisi.

Niektoré architektonické skvosty v dezolátnom stave.

Škoda.

Nové, netradičné lavičky – veľmi pekné.

Lavička priateľstvá – jedna z piatich najdlhších lavičiek na Slovensku. Veľmi pekný objekt. Na škodu je, že sa o ňu nikto nestará a dosky pomaly odchádzajú. Stáva sa nebezpečnou.

Veľká škoda.

Pekné drevené sochy.

Nádherné stromy. Krásne záhony s okrasnými kvetinami.

Voľne dostupná minerálna voda. Fajn zmrzlina, kúpeľné oblátky… aj keď magnetky od 3,50 € po 5,50 € nestáli ani v Ríme…

… a ešte: vždy sme tu stretli priateľov.

 
Pridaj komentár

Posted by na 22/08/2015 in Vychádzky do okolia

 

Gejzír Herľany

Bola som asi šiestačka, keď som ho videla prvýkrát. Ohromil ma tým, že striekal s hukotom a so sírovým zápachom a musela som sa celkom zakloniť, aby som videla kam až siaha. Bol veľmi vysoko. Nemám fotku, no spomienky mám.

Herliansky gejzír sa od klasických gejzírov odlišuje situovaním vo vulkanických vrchoch a najmä tým, že sa umelo aktivizoval vrtom hlbokým 404,5 m. Hoci Herliansky gejzír postupne stráca na sile, čas medzi erupciami sa predlžuje a aj ich sila sa zmenšuje, stále si zachováva jedinečnosť. Je tu vyše sto rokov za rovnakých hydrodynamických a geotermických podmienok. Predpokladá sa, že pokiaľ nebude násilne mechanicky poškodený, budú si ho môcť pozrieť aj v ďalšom storočí.

Dnes sme sa vybrali zase do Herlian. Gejzír, ktorý strieka od roku 1875, striekal aj dnes. Aj keď bol menší a museli sme na jeho erupciu čakať dve hodiny, stálo to zato. V okolí sa zišlo asi tridsať ľudí už pred ôsmou hodinou ráno. Na webovej stránke obce Herľany sme si prečítali, že dnes bude gejzír striekať medzi ôsmou a desiatou hodinou. Striekal od 9:55 do 10:20 hodiny.

Bol to pekný zážitok.

 
Pridaj komentár

Posted by na 21/08/2015 in Vychádzky do okolia

 

Jazero Beňatina

Ktosi z priateľov na facebooku zdieľal článok o zaujímavých miestach na Slovensku. Neboli to notoricky známe miesta ako sú Tatry, ale miesta netypické, trochu neznáme, no napriek tomu veľmi krásne.

Tak sme sa dnes na jedno také miesto vybrali.

Beňatina.

Ukázala som manželovi na mape, kam by sme teda mali ísť. Jeho reakcia ma pobavila: “Pane Bože, to už asi budeme potrebovať aj pasy?”

Miesto je naozaj v blízkosti ukrajinských hraníc. Okres Sobrance, obec Beňatina.

Tak sme sa vydali na cestu dlhú viac ako 60 kilometrov.

V košickom kraji majú asi dostatok financií na opravu ciest, lebo tie sa tu veľmi aktívne opravujú. Premávku cestou regulovalo aspoň päť, či šesť pomocných semaforov. Na jednom úseku dokonca aj policajt. No zdržanie bolo ozaj minimálne.

Mapa na kolenách bola našou navigáciou, kým sa pred nami neobjavil kamión s ukrajinskou poznávacou značkou, ktorého na obmedzených cestách nešlo predbehnúť. Vlastne, išiel dosť rýchlo, tak sme to ani neskúšali. Robil nám navigáciu. Uháňal na hraničný priechod Vyšné Nemecké, tak sme za ním uháňali aj my. Naše cesty sa rozišli v Tibave. On odišiel vpravo a naša cesta sa uberala vľavo. Označenie sme síce nevideli, ale domáci obyvateľ nám na našu otázku s radosťou oznámil: “Dobre idete.”

Prešli sme strmou cestou plnou zákrut cez malebnú dedinku Baňatina učupenú v doline medzi lesmi a za ňou sme sa pustili druhou cestou vpravo do lesa. Dostali sme sa na lúčku a boli sme tam. Videli sme asi zo desať áut s rôznymi poznávacími značkami. V jazere a na jeho brehu bolo asi tridsať ľudí.

Krásne tyrkysové jazierko vzniklo v bývalom kameňolome. Ťažba bola ukončená a zároveň došlo k zaplaveniu spodnou vodou a vytvoreniu jazierka, ktoré svojou scenériou pripomína Plitvické jazerá.

Na 10 metrov vysokých útesoch je zaujímavo sfarbený vápenec. Na jednom mieste jeho červenohnedé sfarbenie predstavuje asi päť metrov vysoký obraz pravekej veľryby, ktorá akoby sa vrhala hlavou dolu do vody.

SONY DSC

Jazero Beňatina

SONY DSC

“Ryba”

Stretli sme tam ľudí – mladých, starých, deti, domácich i cudzích. Započuli sme nárečie, slovenčinu, ale aj češtinu, ruštinu, nemčinu, ba aj angličtinu.

Na internete písali, že je tam veľa odpadkov a veľmi studená voda. Ani jedno nie je tak celkom pravda… Sem-tam bolo vidno nejaký papier, či pet fľašu, no nebolo to v čase našej návštevy nejaké devastujúce prírodu. A čo sa týka vody, veľmi som ľutovala, že som nemala plavky. Voda v týchto horúčavách nad 30°C bola úžasná. Tak som si aspoň vyhrnula nohavice a namočila nohy… Ak tam ešte niekedy pôjdeme, určite si plavky vezmem, aj keď kúpanie je tu len na vlastné riziko. A vezmem si aj nafukovací čln s veslami. Bol by to zážitok ako z “indiánky”.

Prekvapilo ma však aj niečo iné.

Ticho.

Mala som pocit, že ľudia tam nerozprávajú. Aj deti šepkali. Nikto nerobil hluk. Boli sme uprostred krásnej prírody a všetci tam prítomní si túto krásu vážili…

 
Pridaj komentár

Posted by na 07/08/2015 in Vychádzky do okolia

 

Zapikán

Slanské vrchy sú horstvo, ktorého časť zasahuje aj k nám. Skrýva sa v nich mnoho skalných útvarov, ktoré stojí zato navštíviť.

Najbližšie z Davidova máme chránenú prírodnú pamiatku s názvom Zapikán. Niekedy sa jej hovorí aj Zapikánova chyža.

Je to skalný previs s dvomi vodopádmi. Predmetom ochrany je roklina Komorského potoka s bralnými formami, podomletými prevismi a vodopádom na 3 m stupni. Najkrajšie je tu v zime.

z1z5 

Nachádza sa asi hodinu chôdze z dediny Davidov. Meno dostala po zbojníkovi, ktorý sa v nej ukrýval pred žandármi na prelome 19. a 20. storočia. No a keďže sa v našom zemplínskom nárečí povie zbojník – zapikán, tak ľudia nazvali jeho úkryt „Zapikánova chyža“.

Cestou od Davidova sú po celej trase rozostavené prírodné drevené altánky, ktoré slúžia na oddych aj opekačku v prírode. Vychádzku môžeme využiť na pozorovanie stromov, rastlín, živočíchov, húb a skalných útvarov. Neďaleko sa nachádza aj turistický chodník na najvyšší vrch  tejto časti Slanského pohoria – Mazolín.

O prístup a značenie sa stará obec Davidov. V súčasnosti sú rebríky na prístup do rokliny vo výbornom stave, ba dokonca pribudlo aj nové značenie. Žltá značka bola nahradená modrou a už od prechodu cez potok Oľšavku pribudli “smerové šípky”.

 11707650_882328941814406_461561173027685177_n 11694817_882328905147743_2153089635332847100_n

… a ešte: je to krásny kúsok prírody, nenáročná prechádzka po odstavení auta na konci dediny, smerom hore je to mierny stupák, smerom dole ubehne cesta veľmi rýchlo, vodopády sú plné vody v období jarného topenia snehu a v mokrej jeseni, nad vodopádom bola umiestnená aj “keška”, no žiaľ, ktosi ju zlikvidoval…

Koľkokrát sme tam boli, vždy tam bolo ináč.

Krásny “stratený svet”.

Moja srdcovka :)))

 

 
Pridaj komentár

Posted by na 26/07/2015 in Vychádzky do okolia

 

Hrad Čičva

Sú prázdniny.

Rozhodli sme sa, že si viac popozeráme okolie nášho domova.

Prvý výber padol na hrad neďaleko nášho okresného mesta Vranov – Hrad Čičva, Vznikol v rokoch 1309 – 1316 ako strážny hrad na ceste do Poľska. Mal pár hviezdnych majiteľov. Okrem iných aj neslávne známu Alžbetu Bátoriovú.

SONY DSC

Prístup k zrúcanine hradu je veľmi jednoduchý. Z hlavnej cesty z obce Sedliská. Informačná tabuľa nás poslala po úzkej ceste smerom k hradu. Zaparkovali sme auto na lúčke pod lesom pri začiatku atrakcie “Kyslíková dráha”. Turistická značka nám oznámila, že sme pod hradom a ukázala nám smer ďalšieho pochodu.

SONY DSC    SONY DSC

Vybrali sme sa po lesnom chodníku. Cestou sme míňali atrakcie kyslíkovej dráhy, ktoré sa môžu využívať na vlastnú zodpovednosť.Asi po desiatich minútach pomalej chôdze sme zazreli vpravo dve informačné tabule a pri pohľade vľavo sa mám odkryl krásny výhľad na hrad.

SONY DSC

Hrad Čičva, 2015

… a ešte:

zrúcanina je krásna, okolie ľahko dostupné, pod stromami sú aj ohniská na posedenie, chýbajú tabule na popis zrúcaniny, intuitívne vľavo po chodníku obídeme celý hrad a pomocou nevysokých prírodných schodov z konárov a hliny vystúpime až na nádvorie niekdajšieho hradiska, odkryjú sa nám pekné výhľady na okolitú krajinu a voľne dostupné hradné nádvorie.

Stretli sme zo desať ľudí rôzneho veku. Celá obhliadka nám trvala asi hodinu.

Páčilo sa mi. Odporúčam.

 
Pridaj komentár

Posted by na 21/07/2015 in Vychádzky do okolia