RSS

Category Archives: o emóciách

Hrudka

Je Veľká noc, sviatky rodiny. Sme všetci doma a tešíme sa zo spoločných chvíľ.

Nie sme “posadnutí” prípravami a upratovaním pred týmto veľkým sviatkom, tak si celé obdobie užívame.

Boli sme aj na cintoríne a zaspomínali na rodičov, na príhody s nimi, ktoré sa viažu aj k veľkonočným sviatkom. Spomenula som si, ako ma mama čerstvo vydatú, poverila prípravou hrudky. Hrudkou sa u nás nazýva veľkonočná pochúťka z vajíčok a mlieka. Pri miešaní v hrnci na sporáku som nebola dôsledná a vajíčka sa mi prilepili na dno hrnca. Keď to mamka zistila, vzala mi z ruky drevenú varešku a dôsledne zoškrabala pripálenú hmotu z dna hrnca. Snažila sa “prihorence” povyberať, no tie sa rozptýlili po celej hmote a naša veľkonočná hrudka bola žltá s hnedými škvrnkami. Dostala som odpovedajúce dohováranie o zodpovednosti v mojom veku. No najväčší problém bol s tým, ako ju uložiť do košíka na posvätenie jedál, aby tie škvrny nebolo vidieť. Vyriešil to brat, keď presvedčil mamu, že vyzerá výborne, akoby sme do nej dali aj hrozienka…

Pamätám si ešte, že keď sa s touto nehodou mama podelila v práci, tak jej ktorási kolegyňa poradila ako tomu predísť. A od vtedy sme hrudku pripravovali podľa tejto rady vo vodnom kúpeli. Hrniec so zmesou vajíčok a mlieka vkladáme do ďalšieho väčšieho hrnca, v ktorom vrie voda. A už viac nikomu nič neprihorelo.

SONY DSC

No a dnes som si “zabehla” na FB a tam som čítala v jednej z učiteľských skupín, že učiteľky nevedia ako sa pripravuje táto naša výborná veľkonočná delikatesa. Ba dokonca o nej niektorí ani nepočuli.Tak tu je môj postup, ktorý ma naučila moja úžasná mamka.

Do hrnca vlejeme dva litre mlieka, trochu osolíme. V mixéri rozšľaháme dvadsať vajíčok, krátko, len tak, aby sa vytvorila homogénna žltá tekutina. Vlejeme vajíčka do hrnca s mliekom. No a ten hrniec vložíme do väčšieho hrnca s horúcou vodou, dáme na sporák a sem tam pomiešame. Medzitým si pripravíme veľké sitko na cestoviny a do neho vložíme bielu látku (napr. z popelínu), do ktorej potom vylejeme masu a budeme formovať hrudku.

Po niekoľkých minútach začne zmes jemne hustnúť. Od toho času je potrebné ju miešať pravidelne, ale jemne. Keď sa nám vytvoria z celej zmesi hrudky a medzi nimi je vidieť bývalé mlieko ako takú priesvitnú tekutinu, je to hotové.

V tomto momente mi pomáha manžel. Zmes vylejeme do pripraveného sitka s látkou, ktoré sme vložili do dresu v kuchyni, aby mohla zvyšná tekutina odtiecť. Látku pekne po obvode poukladáme a v snažíme sa sformovať peknú guľu. Pozor všetko je to veľmi horúce. Manžel má zlepšovák. Pred vytláčaním vody z hrudky si navlečie gumené rukavice a pripraví misku so studenou vodou, kde si chladí ruky s rukavicami.

Keď sme už vytlačili väčšiu časť vody z hrudky, zaviažeme motúzom hrudku v plátne, zavesíme tak, aby odtiekla ešte zvyšná voda a vytvorila sa guľa. Ja ju dávam na batériu do umývadla v kúpeľni. Takto ju tam necháme tri – štyri hodiny. Potom ju opatrne odbalíme z látky, špic vytvorený látkou zrežeme a týmto orezaným koncom postavíme na plech. Potrieme celú žĺtkom, vložíme do vyhriatej rúry a pečieme pár minút tak, aby vrch hrudky trochu zružovel. Vyberieme z rúry, preložíme na iný plech, vychladíme, posvätíme… nakrájame na pásiky a jeme…

Pokojnú, požehnanú Veľkú noc v kruhu najbližších vám prajem!

 

 

 
Pridaj komentár

Posted by na 27/03/2016 in o emóciách

 

Známa

Od istého času sa mi stáva, že ma oslovujú mailom ľudia, ktorých vôbec nepoznám.

Občas mi píšu študenti vysokých škôl – budúci učitelia, ktorí práve pracujú na diplomovej práci a tvoria učebné pomôcky. Prosia o konzultáciu pri ich príprave. Inokedy sa zase ozývajú učitelia aj z druhého konca republiky. A takto virtuálne poznám mnohých po mene, viem priradiť problematiku, ktorú sme spolu riešili… mám “virtuálnych priateľov”.

Asi pred štyrmi rokmi sa mi tak ozvala mladá učiteľka matematiky z Bratislavy. Písali sme si o učebných plánoch z matematiky pre práve sa rozbiehajúcu reformu, pýtala si radu ohľadom atestácie. Náš kontakt sa neprerušil. Nikdy mi nezabudla na Vianoce a Veľkú noc poslať mail s prianím. Aj teraz pred Vianocami som dostala pozdrav aj s linkom na hudobné video – vianočný pozdrav od jej žiakov.

https://www.youtube.com/watch?v=2hXj570CQIc&feature=youtu.be

Veľmi milé…

Dnes prebehla internetom správa o rehoľnej sestre, ktorá je výbornou krasokorčuliarkou. Prečítala som si článok a pozrela som si video.

http://www.aktuality.sk/clanok/311377/reholna-sestra-na-korculiach-slubnu-karieru-vymenila-za-boha/

… a spoznala som v nej “moju virtuálnu známu” učiteľku matematiky.

Obdivuhodná osôbka…

 

Ohňostroj

Kalendárne roky väčšinou končia ohňostrojom. Väčším, menším, farebným, ohlušujúcim, efektným… no čo, ľudstvo takto hlučne a často aj veľmi draho oslavuje príchod nového roka.

Už dávnejšie som si všimla, aký strach z tejto ľudskej zábavky majú psi. Keď sme mali doma jorkšíra Lilly, tá počas silvestrovských výbuchov vyhľadávala najväčšiu osobu v dome a chúlila sa mu celá roztrasená v náruči.

Vznikla dokonca aj výzva, aby sa kvôli psíkom obmedzili ohňostroje. Neobmedzili.

Pohľad to bol naozaj úchvatný. Bola využitá celá kopa chemických prvkov, aby bol ohňostroj čo najfarebnejší.

pf

No a od prvého dňa nového roka sa na sociálnych sieťach začali množiť, okrem prianí do nového roka, oznamy o ujdených a stratených psíkoch.

Vracali sme sa popoludní autom domov a videli sme v poli niečo čierne. Pes. Neprešla ani hodina a bol na našom dvore. Nemecký vlčiak. Snažili sme sa zistiť komu patrí, nakŕmili ho, zaviedli sme ho aj bližšie k dedine. Na chvíľu sa stratil.

Na FB pribúdali oznamy o zatúlaných psoch, až ma napadlo, prečo toho nášho známeho krásneho čierneho tuláka nikto nehľadá.

Po pár dňoch sa mi na FB stene objavila zdieľaná správa, že vo Vranove sa stratila počas silvestrovskej noci čierna fenka, vlčiak s menom Jessi. Na fotkách, ktoré boli priložené k správe bol “náš čierny tulák”.

No a do hodiny bola Jessi vo svojej voliére.

 
Pridaj komentár

Posted by na 05/01/2016 in o emóciách

 

Perníčky

Blížia sa Vianoce, najobľúbenejšie sviatky v roku. Začal sa advent, a tak trochu nás všetkých zasahuje jeho atmosféra. Zdobíme si okolie, v uliciach žiaria čerstvo postavené stromy, jagajú sa vianočné nápisy a ozdoby. Budú aj perníčky… teda už sú…

Srdiečko.

V jednej z učiteľských skupín na FB si pýtala istá pani učiteľka radu, čo čítať deťom teraz v období pred Vianocami.Kolegyne z celého Slovenska radili. Zapojila som sa aj ja. Veď len nedávno sme v našej škole v rámci projektu čítali s deťmi rôzne detské knihy. Bola medzi nimi aj Mimi a Líza. Veľmi sa nám všetkým a najmä deťom páčila, tak som poradila. Pridávali sa ďalšie rady. Jednou z nich bola kniha o adventných príbehoch na každý deň od prvého do dvadsiateho šiesteho decembra. Problém bol len v tom, že sa táto kniha už nedá kúpiť, je vypredaná a už ju nevydali. A čo sa stalo? Našla sa osôbka, ktorá oskenovala knižočku, zavesila do skupiny a našich dvesto žiakov prvého stupňa so svojimi učiteľkami už štyri dni čítajú každý deň jeden príbeh. Deti každý deň nedočkavo čakajú na nový príbeh a chvíľu sa o jeho význame rozprávajú. To je srdiečko…

Čertík

Deti ôsmeho ročníka robili pre žiakov našej školy Mikuláša. Mikuláš mal dvoch anjelov a boli s nimi aj dvaja čerti, či skôr čertice. Natierali detí uhlím, robili hluk, vyplazovali jazyky a strašili všetkých… Prišli aj k najmladším deťom. Keď odišli jedno z detí sa posťažovalo svojej učiteľke: “To vôbec nebol ozajstný čert!” Prečo? Čertica stúpila tomu malému na nohu a povedala: “Prepáč.”

Zvonček

Každý rok máme pri rôznych príležitostiach krásne vyzdobenú školu. Najkrajšie to býva pred Vianocami. Tak je to aj teraz. Stena s anjelmi ako v nebi, adventný veniec väčší ako mlynské koleso, maštaľka s jasličkami a ovečkami. Len rúra pri schodisku  ostala v jesennom šate. Zrazu sme objavili odložené krásne modré gule a zvončeky, ktoré nám bývalá kolegyňa priniesla z domu. Nastrihali sme jednoduché vločky, ponavliekali na nite a na koniec každej “reťaze” sme zavesili zvonček alebo guľu. Paráda. Jednoduché a krásne.

Štvorlístok

Máme kolegyňu, ktorá má v poslednom čase viac starostí vo svojej rodine ako my ostatní. Nemá toľko času na všetky školské mimovyučovacie aktivity. Prišla do svojej triedy v jedno ráno, že urobí svojim malým žiakom aspoň jednoduchú zimno-vianočnú výzdobu triedy. Aké však bolo jej prekvapenie, keď  našla okná i celú triedu krásne vyzdobenú. … ako sama hovorí, že je šťastná, že má takých ľudí okolo…

Perníčky – sladké, chutné, voňavé, jedinečné, krásne, obdivuhodné…

 
Pridaj komentár

Posted by na 04/12/2015 in o emóciách, o škole

 

Wow…

Inšpirácia, nápad, drina, ochota, motivácia… podarilo sa… wow!

 
Pridaj komentár

Posted by na 17/06/2015 in o emóciách, o škole

 

Snehuliaci

Dlho sme frflali, že už ani tá zima nie je taká ako voľakedy. Všade plno blata, snehu ani nechyrovať. Hnusné počasie…

Bola som školskom klube zastupovať vychovávateľku. Presvedčila som deti, že si postavíme snehuliakov aj bez snehu. Urobili sme si fotky tváre, vytlačili čierno-bielo a stavali snehuliakov. A medzi tým…

Nasnežilo nám. Máme bielu krajinu. Páči sa mi to… všetko 🙂

This slideshow requires JavaScript.

 
Pridaj komentár

Posted by na 08/02/2015 in o emóciách, o škole

 

Podarilo sa

Na konci školského roka sa nám podarilo natočiť prezentačné video o škole vo formáte lip dub https://www.youtube.com/watch?v=6clfeAvzuqA

Už pri jeho natáčaní skrsla myšlienka na nové video – vianočné.

Príprava sa rozbiehala veľmi pomaly,

Prvé “natáčanie” bolo o veľkom chaose.

Mali sme myšlienku – Vianoce v ich pravej kresťanskej podstate. Chceli sme, aby deti oslávili narodenie dieťatka tak detsky – tancom, pohybom, športom… aby mu celú tú svoju radosť ukázali.

A tak sme tancovali, skákali, behali…  Prišiel anjel s pastierom, Jozef s Máriou, traja králi, Mikuláš, čert ba aj lyžiari, korčuliar, sánkari, tanečníci s ľudovými i modernými tancami, škriatkovia i Mikulášikovia. Vonku nebolo snehu, tak nám prváci vytvorili záveje zo záclon a snežilo nám perie. Vyrobili sme si rekvizity. Trápili sme sa s prepínaním klávesnice do ruštiny, aby sme mohli vyrobiť plagát aj s ruským prianím veselých sviatkov. A vôbec neprekážalo, že ho rozšantená šiestačka drží po celý čas hore nohami. Jedinečnosť videa zabezpečujú aj spadnuté nohavice bláznivo tancujúceho Mikuláša, či naruby oblečené červené tričká, padajúci stromček, nezvaná osoba v zábere a iné maličké, no veľmi roztomilé chybičky.

Je to jednoducho originálny vianočný pozdrav žiakov našej školy všetkým ľuďom dobrej vôle.

 
Pridaj komentár

Posted by na 22/12/2013 in o emóciách, o škole