RSS

Monthly Archives: november 2016

Úspešní ľudia vedia

Chystali sme sa na oslavy učenia – Detskú odbornú činnosť. Deti s učiteľmi informatiky pripravovali prezentácie. Záhady sveta, mestá sveta aj ľudia moderného sveta boli témy pre jednotlivé kategórie a všetkým sa nám páčili. Deti mali záujem o tvorbu. Vybrali sme 27 prezentácií. Pozvali rodičov do poroty.

Všetko išlo práve tak, ako má. Trochu stresu, trochu naháňania, trochu zmien, trochu dohôd, trochu strachu a veľa radosti z očakávania.

Deň vopred sme urobili generálku, vychytali posledné chybičky a tešili sa, že sa nám to všetko podarilo pripraviť.

Deti boli veľmi ústretové. Na poslednú chvíľu sme chceli po ôsmakovi, aby upravil svoju prezentáciu tak, aby ju nemal veľmi podobnú s ďalším prezentujúcim. Piatačik bol ochotný “docvičiť” si prezentovanie, keď sme mu navrhli zmenu koncepcie jeho prezentácie. Deviatak sa dal “ukecať” a zúčastnil sa konferencie. Jednoducho všetko fungovalo nadmieru.

Prišlo piatkové ráno a s ním náš deň D.

Zrazu som videla plačúceho piataka, keď zistil, že mu neprišiel kamarát, ktorý mal s ním prezentovať. Rýchlo sme sa ho ujali, utíšili, upokojili a medzitým kamarát dobehol. Meškal mu autobus.

Sadla som si vedľa prvého radu, pripravila fotoaparát a chcela som si nerušene užiť 11. ročník môjho výmyslu.

Prezentovať išla dvojica štvrtáčok. Usadili sa. Poklikali a zrazu sa na mňa obidve obrátili so strachom v očiach. Podišla som bližšie k ním a zistila som, že súbor s ich prezentáciou tam nie je. Zašepkali mi: “Bolo to tu a zmizlo nám to.” Prvé čo ma napadlo, odstránili si súbor. Hneď potom, niekde ho presunuli. A v ďalšej sekunde som dievčatká po vzájomnom dohovore poslala späť na miesto, zavolala ďalšieho prezentujúceho a bežala do svojho počítača pre zálohu.

Ďalší prezentujúci sa po skončení na mňa obrátil s výrazom nemohúcnosti. Vyštartovala som. Dieťa mi zašepkalo: “Nemám na ploche myšku! Nemôžem vypnúť svoju prezentáciu.” Bolo to tak, kurzor naozaj nebol na ploche notebooku. Periférnym videním som zaznamenala, že sa pohybuje po plátne. Viac náhodou ako skúsenosťou sa mi podarilo “dostať ho za okraj plátna” a bol na ploche. Vypli sme prezentáciu a pokračovali…

Cez prestávku nás jeden z deviatakov naučil, že ten náhodný postup je ten správny. Vydýchla som si a druhá kategória prešla takmer bez problémov. Aj polovica tretej. Zrazu sa zase kurzor stratil. Celkom stratil. Nebol ani na ploche, ani na plátne. To už sme boli dvaja učitelia pri “stroji”, no ten sa rozhodol, že nebude počúvať. Zbytočné bolo naše namáhanie, odpojenie, mäkký, ba aj tvrdý reštart notebooku. Plátno ostalo vysvietené nabielo a nič viac. Vyhlásili sme krátku technickú prestávku. Na projektore svietila červená kontrolka “lampa”… Vymenili sme notebook, preniesli priečinok so zvyšnými prezentáciami a dohodli sa, že pripojíme starší projektor, keď vtom červené svetlo zhaslo, zaplo sa zelené a na plátne sa zobrazila pripravená prezentácia…

Potom už všetko išlo bez problémov.

Pri záverečnom slove som zopakovala deťom citát Billa Gatesa, ktorý sme počuli v jednej z prezentácii o ľuďoch sveta: “Úspešní ľudia vedia, že chyby sú sprievodným znakom vývoja každého človeka.”

… náplasť na moje “pokrkvané” ego bolo to, že tretiu kategóriu celú vyhrali moji žiaci 🙂

Reklamy
 
Pridaj komentár

Posted by na 12/11/2016 in o škole