RSS

Jazero Beňatina

07 aug

Ktosi z priateľov na facebooku zdieľal článok o zaujímavých miestach na Slovensku. Neboli to notoricky známe miesta ako sú Tatry, ale miesta netypické, trochu neznáme, no napriek tomu veľmi krásne.

Tak sme sa dnes na jedno také miesto vybrali.

Beňatina.

Ukázala som manželovi na mape, kam by sme teda mali ísť. Jeho reakcia ma pobavila: “Pane Bože, to už asi budeme potrebovať aj pasy?”

Miesto je naozaj v blízkosti ukrajinských hraníc. Okres Sobrance, obec Beňatina.

Tak sme sa vydali na cestu dlhú viac ako 60 kilometrov.

V košickom kraji majú asi dostatok financií na opravu ciest, lebo tie sa tu veľmi aktívne opravujú. Premávku cestou regulovalo aspoň päť, či šesť pomocných semaforov. Na jednom úseku dokonca aj policajt. No zdržanie bolo ozaj minimálne.

Mapa na kolenách bola našou navigáciou, kým sa pred nami neobjavil kamión s ukrajinskou poznávacou značkou, ktorého na obmedzených cestách nešlo predbehnúť. Vlastne, išiel dosť rýchlo, tak sme to ani neskúšali. Robil nám navigáciu. Uháňal na hraničný priechod Vyšné Nemecké, tak sme za ním uháňali aj my. Naše cesty sa rozišli v Tibave. On odišiel vpravo a naša cesta sa uberala vľavo. Označenie sme síce nevideli, ale domáci obyvateľ nám na našu otázku s radosťou oznámil: “Dobre idete.”

Prešli sme strmou cestou plnou zákrut cez malebnú dedinku Baňatina učupenú v doline medzi lesmi a za ňou sme sa pustili druhou cestou vpravo do lesa. Dostali sme sa na lúčku a boli sme tam. Videli sme asi zo desať áut s rôznymi poznávacími značkami. V jazere a na jeho brehu bolo asi tridsať ľudí.

Krásne tyrkysové jazierko vzniklo v bývalom kameňolome. Ťažba bola ukončená a zároveň došlo k zaplaveniu spodnou vodou a vytvoreniu jazierka, ktoré svojou scenériou pripomína Plitvické jazerá.

Na 10 metrov vysokých útesoch je zaujímavo sfarbený vápenec. Na jednom mieste jeho červenohnedé sfarbenie predstavuje asi päť metrov vysoký obraz pravekej veľryby, ktorá akoby sa vrhala hlavou dolu do vody.

SONY DSC

Jazero Beňatina

SONY DSC

“Ryba”

Stretli sme tam ľudí – mladých, starých, deti, domácich i cudzích. Započuli sme nárečie, slovenčinu, ale aj češtinu, ruštinu, nemčinu, ba aj angličtinu.

Na internete písali, že je tam veľa odpadkov a veľmi studená voda. Ani jedno nie je tak celkom pravda… Sem-tam bolo vidno nejaký papier, či pet fľašu, no nebolo to v čase našej návštevy nejaké devastujúce prírodu. A čo sa týka vody, veľmi som ľutovala, že som nemala plavky. Voda v týchto horúčavách nad 30°C bola úžasná. Tak som si aspoň vyhrnula nohavice a namočila nohy… Ak tam ešte niekedy pôjdeme, určite si plavky vezmem, aj keď kúpanie je tu len na vlastné riziko. A vezmem si aj nafukovací čln s veslami. Bol by to zážitok ako z “indiánky”.

Prekvapilo ma však aj niečo iné.

Ticho.

Mala som pocit, že ľudia tam nerozprávajú. Aj deti šepkali. Nikto nerobil hluk. Boli sme uprostred krásnej prírody a všetci tam prítomní si túto krásu vážili…

Reklamy
 
Pridaj komentár

Posted by na 07/08/2015 in Vychádzky do okolia

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

 
%d bloggers like this: